Novohrad

Novohrad a Druhá svetová vojna 

V prvých konfrontáciách jednotlivých skupín obyvateľstva pri rozbití ČSR a v období konsolidácie fašistického režimu s jeho predstaviteľmi, začali sa rodiť aj prvé prejavy protifašistického odporu. Na základe analýzy situácie sme dospeli k poznaniu, že počiatočné symptómy odporu v mnohom záviseli od kádrového zloženia mocenského aparátu. Ako inde, tak aj v Novohrade, sa našli aj takí ľudáci karieristi, ktorí potláčali akékoľvek prejavy protifašistickej činnosti. Treba však objektívne konštatovať, že na druhej strane boli zasa takí, ktorí využívali príležitosť, aby odboju napomáhali. Spočiatku pomáhali paralyzovať výstrelky a upozorňovali, nakoniec sa angažovali v odbojovom hnutí.

Na jeseň 1938 začínajú do Novohradu prichádzať antifašisti z českých krajín, ktorí sa chcú dostať cez Maďarsko a Juhosláviu na západ. Organizácia prepravy bola dirigovaná z Bratislavy. Okrem iných miest na Slovensku, cez ktoré tiež viedli prechody do Maďarska, významnú úlohu zohrala i cesta cez Lovinobanský okres. Pri organizácii útekov pomáhala aj tá skutočnosť, že oby- vateľstvo pohraničných dedín malo časť svojich poľnohospodárskych objektov v Maďarsku, takže takmer denne mohlo prekračovať hranice a pohybovať sa napr. v Lučenci a inde. Okrem prechodu medzi obcami Vidiná, Hrabovo, Kalinovo, Stará Halič, Mašková a niektorých ďalších, najvýznamnejšie prechody boli v tomášovskom chotári, lebo obyvatelia obce mali časť majetkov v lučenskom chotári a v samom Lučenci aj mnoho konexií a priateľov. Skoro každý, kto mal pas, prevádzal politicky perzekvované osoby do Lučenca. Okrem tejto v pravom slova zmysle humanistickej činnosti, existovala stabilná konšpiratívna organizátorská skupina, ktorá takmer bez prestávky vyvíjala činnosť od roku 1938 až do roku 1945. Dušou skupiny, ktorá najväčšiu činnosť vyvíjala od jari 1939 do jari 1940, boli Jur Chochol, evanjelický farár, O. Takáč-horný, O. Filo, J. Takáč a ďalší.

Táto skupina mala spojenie s Bratislavou. Za pomocí zubného technika Vladimíra Seitza z Lovinobane navštívil príslušník bra- tislavského centra farára Chochola a dohodol s ním všetky otázky súvisiace s prepravou osôb, ako napr. financie, heslo a pod. Slovenské peniaze a valuty, falošné doklady a pod. pochádzali z Légie banky v Bratislave. Možno predpokladať, že to bola práca úradníka spomínanej banky Jozefa Čiháka a bratislavskej skupiny. Z Bratislavy utečenci cestovali do Tomášoviec, kde sa mali na heslo hlásiť na evanjelickej fare u Chochola. Okrem hesla Dunaj musel sa každý preukázať očíslovaným blokom, ktorý sa mal zhodovať s blokom uschovaným na fare. Každý dostal mapu Budapešti, na ktorej bolo označené miesto, kde sa mal hlásiť. Išlo obyčajne o juhoslovanský, francúzsky alebo anglický konzulát. Mapy rozmnožoval Antonín Kaška, úradník Okresného úradu v Lovinobani. Z Budapešti viedla cesta utečencov do Belehradu a odtiaľ na západ. Skoro všetkým sa podarilo dostať do Lučenca, i keď nie vždy na prvý raz; a aj ich prechod cez hranice bol dosť plynulý. Veľkú zásluhu na tom majú príslušníci finančnej pohraničnej stráže. Mnohí z nich vedeli, o čo ide, mlčky však súhlasili. V Lučenci sa utečenci hlásili u obchodníka s elektrosúčiastkami Karola Svobodu, alebo u lekárnika dr. G. Vodu, ktorí sa starali o ich ďalší transport, resp. vydávali pokyny prostredníctvom kuriérov, ako dôjsť na miesto určenia v Budapešti.

Je dosť pravdepodobné, že touto linkou posielala utečencov aj bratislavská skupina Obrana ná- roda. Na jar 1940 prišli na faru dvaja po česky hovoriaci občania s požiadavkou, aby sa postaral o ich prechod do Maďarska. Keď farár spoznal, že ide o provokatérov, nepredstavili sa totiž dohodnutým spôsobom, zachoval chladnokrvnost, nevítaných návštevníkov vyhodil z fary von a pohrozil im, že ich oznámi na žandárskej stanici. Príchod týchto ,,hostí" oznámil veliteľovi žandárskej stanice, ktorý tajne spolupracoval s vlastencami. Dozvedel sa od neho, že pravdepodobne išlo o nasadených agentov gestapa. Podľa všetkého skupina nemala spojenie s ďalšou ilegálnou odbojovou skupinou Demka, ktorá konšpirovala od leta 1940 do leta 1941. Jej iniciátorom bol dr. Michal Zibrín, spojkou skupiny so stredným Slovenskom bol Miloš Juráš, bývalý okresný tajomník soc. demokracie v Brezne, t. č. železničný úradník vo Zvolene. Juráš pravdepodobne o styčnom bode v Tomášovciach nevedel. Svojím doznaním na policajnom úrade vo Zvolene 10. júla 1941 prispel k tomu, že ich skupina bola rozbitá a že veľká väčšina jej členov na Slovensku bola pozatýkaná.

Tomášovská skupina pracovala až do leta 1943, keď musela prestať so systematickou prácou, lebo sa ustavične opakovali anonymné udania na jej členov, ktorí boli už i tak pod dozorom.

Okrem ilegálnej skupiny (heslo Dunaj) bola na tomášovskú skupinu zapojená ďalšia skupina, ktorá mala heslo Zlomený nožík. Starala sa tiež o transport utečencov do Maďarska a potom ďalej na západ, resp. z Maďarska na Slovensko a ďalej na východ.

Boli aj ďalšie ilegálne skupiny, ktoré takmer napospol pomáhali nejakým spôsobom pri prechodoch, napr. skupina z Vel- kej Vsi, Vidinej, Hrabove. Okrem ostatných antifašistov používalo ilegálnu sieť i komunistické hnutie. Oboch jej najaktívnejších členov O. Takáča-horného a O. Filu udal gar- dista Kriška a banskobystrická pátračka ich odviedla do Ilavy, kde boli väznení 3 mesiace.

Pri organizovaní prechodov sa zbližovali antifašisti rôznych strán. Tak napr. v tomášovskej skupine boli príslušníci rozličných strán z buržoáznej republiky: agrárnej (O. Takáč), komunistickej strany (O. Filo), slovenskej národnej (J. Chochol) a sociálnodemokratickej (O. Barkáč). V akciách sa preverovala ich spoľahlivosť a odhodlanie k činu

Kľúčovou otázkou v každom období protifašistického odboja je vzájomný vzťah komunistického a nekomunistického odboja, možnosti ich spolupráce a ich využitie. Národný front boja proti fašizmu sa mohol utvoriť len na základe spolupráce hlavných zložiek odboja. Väčšina z nich bola ochotná spolupracovat s ko- munistami na protinacistickej platforme. Ale rozdielne názory na hodnotenie II. svetovej vojny v etape 1939-1941, rokovania stroskotali. V otázke foriem boja proti fašizmu a napokon diferencovaný postoj komunistov k čs. zahraničnému odboju zapríčinili, že ro-

Aby sme mohli pochopiť vzťah nekomunistického a komunistického odboja, treba vychádzať z vtedajšieho programu KSS a programového dokumentu z politickej orientácie nekomunistického odboja. 

Z významného Ohlasu KSS k slovenskému národu - ktorý bol vydaný k 14. marcu 1940 vyplýva, že KSS bola za široké národnooslobodzovacie hnutie a za antifašistický národný front. Ohlas KSS sa obracal na bývalých socialistických robotníkov, roľníkov z agrárnej strany, úradníkov, evanjelikov, katolíckych a evanjelických kňazov, t. j. každého, kto je za oslobodenie Slovenska z nemeckého útlaku a proti dnešnému režimu". Formou a organizačným podkladom národnooslobodzovacieho boja ,,musí byť široké ľudové hnutie, národný front". Mnohé problémy nastolené v Ohlase boli prijateľné pre každého antifašistu, ale odboj založený len na komunistickom vedení a v podstate len na komunistickom programe nemohol byť prijateľný pre ostatné zložky antifašistického odboja. 

V Ohlase sa otvorene vystupuje proti Benešovi, Hodžovi, Osuskému a Slávikovi, ktorí ,,musia zmiznúť z povrchu zemského" a ten osud im mali podľa Ohlasu pripraviť ich prívrženci.

Ak v Ohlase sa ešte diferencuje v radoch potencionálnych spojencov podľa predvojnovej politickej štruktúry, v Programe KSS (k 1. 5. 1941) sa v podstate politika národného frontu opúšťa, aj keď sa hovorí o ,,širokom a jednotnom národno-oslobodzovacom hnutí všetkých Slovákov, odhodlaných bojovať proti imperialistickému útlaku a vojne". Možno povedať, že Program KSS vyjadroval ľavičiarske stanovisko k tým nekomunistickým silám slovenskej spoločnosti, ktoré nesúhlasili s ľudáckym režimom. 

Slovenská sovietska republika

Program KSS z 1. 5. 1941, ktorý vytýčil boj za Slovenskú sovietsku republiku, uznával len jedinú vedúcu silu Možnosti, ktoré na Slovensku nesporne boli, komunisti nevedeli využiť, a tak začiatok nemecko-sovietskej vojny zastihol slovenský odboj nezjednotený.

Zakaz KSS

V prvých mesiacoch po zákaze činnosti KSS niet v regióne Novohradu markantnejších známok aktivizácie, ani v radoch bývalých členov KSS.

Akoby sa stratili v mase ľudí. Tých niekoľko známych komunistov sa veľmi nesnažilo vzbudzovať po- dozrenie úradov. Dá sa usudzovať, že komunistov tu bolo pomerne málo, veď aj Lovinobanský okres akoby bol v týchto časoch na periférii celkovej politickej aktivity komunistov na Slovensku. V okrese niet takej osobnosti, ktorá by bola vedela organizačne a ideovo prikročiť k systematickému zakladaniu buniek a sformovať reprezentatívne okresné vedenie. Nezachovali sa ani také dokumenty, ktoré by dokazovali, že oblastné vedenie strany urobilo v tomto smere nejaké opatrenia. Ako situáciu hodnotia vo svojich spomienkach niektorí súdruhovia, v tom čase šlo viac-menej len o akúsi osobnú inštruktáž jednotlivcov, ktorí sa usilovali hľadať kontakty. Nebudeme hlbšie rozoberať príčiny, prečo došlo k tejto situácii, zdá sa však, že boli podobné ako v centre, znásobené ešte nepriaznivou skladbou obyvateľstva a neutešenou ekonomikou okresu. Nechceme však tvrdiť, že neexistovala spolupráca jednotlivcov. s ľuďmi, ktorí aktívne pracovali v podzemí od jari 1939. Ona existovala, i keď prebiehala nesústavne, bez osobitnej organi- začnej a ideovej platformy a komunisti sa ju usilovali aj vy- užívať. O ilegálnej činnosti vlastencov boli informované aj vedúce osobnosti komunistického hnutia na Slovensku, ktoré ne- váhali s nimi spolupracovať. Ved kuriérnou cestou, ktorú sme spomínali v súvislosti s prechodom českých, slovenských, ne- meckých, poľských a iných vlastencov a demokratov v roku 1939 - prichádza z Moskvy na Slovensko aj V. Široký a za priamej účasti skupiny vlastencov dostáva sa na určené miesto.

Mnohé náznaky a hlásenia zo žandárskych stanic a z notariátov svedčia o tom, že povstalecke hnutie v Novohrade žilo aktivnym životom. Charakterizuje ho však istá živelnosť, chýba mu cieľavedomost a usmerňovanie. Na program dňa prichádzajú organizačné problémy. Vyžaduje sa potreba nadviazať kontakty medzi jednotlivými organizáciami v okrese, prekonať územnú uzavretosť a získať spojenie s obvodom.

Do práce, ktorá vyžadovala veľa času, mnoho dobrej vôle a trpezlivosti, sa, prirodzene, nemohli hned dať všetci, tobôž nie tí, ktorí boli úradom známi. Tí museli ostať zatiaľ v pozadí a mali za úlohu skôr od seba a od svojho okolia odvracať pozornosť. Ako sme už hovorili, organizačne sa prešlo na bunkový systém 3-5 členov, ktorí sa zo začiatku schádzali veľmi nepravidelne a na rôznych miestach iba medzi sebou, často i v cudzom chotári. Prvý väčší rozmach politickej aktivity formujúcich sa komunistických buniek badať v súvislosti s 1. májom 1939, ktoré sa i napriek tomu, že vláda tento deň vyhlásila za riadny pracovný deň, pripravovali osláviť sviatok medzinárodnej solidarity.

V mnohých, predovšetkým robotníckych centrách okresu, pod vedením komunistov uskutočnili sa tajné oslavy v lesoch. Robotníci sklárskeho závodu Clara v Utekáči v tento deň spontánne nenastúpili do práce. Už v predvečer osláv 1. mája boli steny domov, ploty, resp. iné miesta popísané heslami:

,,Proletári celého sveta, spojte sa!"

,,Nech žije 1. máj - sviatok pracujúcich!"

,,Dolu s fašizmom!" a pod. 

Našli sa i takí odvážlivci, ako napr. spomínaní sklárski robotníci, ktorí svoj protest proti zákazu osláv Sviatku práce zaslali Župnému úradu v Banskej Bystrici aj písomne.

Klérofašistický režim túto aktivitu komunistov a ostatných protifašisticky orientovaných jednotlivcov nepodceňoval. Bol si vedomý, že ona hatí konsolidačný proces a prispieva k rozkladu jeho už beztak otrasenej vnútornej sta- bility a správne odhadol, že pôvodcom všetkých týchto akcií sú práve komunisti a niektorí československy orientovaní jednotlivci, hoci vyšetrovanie takmer nič nezistilo. Za porušenie príkazu a nenastúpenie do práce bol do utekáčskeho závodu pridelený štátny dozor.

K rozširovaniu komunistických protifašistických letákov a k antifašistickej demonštrácii k 1. máju 1939 dochádza v Utekáči a v Kokave nad Rimavicou. Centrálny sekretariát a Ministerstvo vnútra žiadajú miestne orgány štátnej moci o príkladné potrestanie iniciátorov a účastníkov demonštrácie.

Protifašistické heslá a červené hviezdy sa zjavili aj na múroch a plotoch domov v Mýtnej.

Okresný úrad v Lovinobani vydáva naliehavý príkaz žandárskym staniciam, aby čo najskôr zaviedli pátranie po tajných komunistických bunkách, lavičiarsky orientovaných osobách a Čechoch usadených v okrese. Aby v budúcnosti kontrola úradov bola čo najúčinnejšia, notári za aktívnej pomoci príslušníkov HSLS a HG majú vyhotoviť zoznamy komunistov a protifašisticky zmýšľajúcich jednotlivcov. I keď vplyv tejto akcie oživil činnosť udavačov a režimistov, nepodarilo sa odhaliť pravých pôvodcov nepokojov z radov komunistov.

Jedným z prejavov nespokojnosti ľudových más s režimom bol častý individuálny živelný odpor, ktorý sa obyčajne prejavoval v protištátnych výrokoch. Na zákrok udavača zatýkajú žandári v Utekáči Jozefa Urca za jeho sústavné štvanie proti režimu a HG a o niečo neskôr tu zatýkajú za protifašistickú agitáciu medzi mládežou aj Antona Reisa, ktorého eskortujú do Ilavy. Trestné pokračovanie,,za verejné hanobenie oficiálneho fašis- tického pozdravu ,,Na stráž", za verejné prihlasovanie sa ku komunizmu a vyhlášky proti predstaviteľom notárskeho úradu“ bolo zavedené proti E. Kubincovi a N. Václavikovi z Kokavy n/Rim.

Ministerstvo vnútra v Bratislave prikazuje vyšetriť a potrestať ,,za protifašistické výroky a celkové protifašistické správanie sa" prednostu železničnej stanice v Poltári.

Miestne úrady v Málinci (notársky úrad a MO HSLS) navrhujú zaviesť trestné pokračovanie,,za propagandu medzi roľníkmi, aby neupisovali tzv. pôžičku na obrodu Slovenska" proti učitelovi Júliusovi Mézešovi.

Ministerstvo vnútra sa informuje aj o protifašistickej agitácii v obci Ľuboreč, ktorá bola namierená proti slovenskému štátu a osobitne proti HG.

Toto opatrenie úradov proti,,buričom" asi nemalo úspech, lebo 17. júna 1939 okresné veliteľstvo HG so sídlom v Divíne podáva hlásenie o opätovnom poburovaní proti HG v Ľuboreči na Okresný úrad v Lovinobani. Za útok a nepriateľské výroky proti HG a slovenskému štátu podáva okresné žandárske veliteľstvo trestné oznámenie na Annu Ambrožovú z Polichna a jej spoločníkov.

Úradom spôsobovali veľké problémy najmä robotnícke centrá, kde sa u obyvateľstva a na rôznych verejných miestach nachádzalo najviac ilegálnych letákov. V Utekáči napr. prívrženci komunistov odstránili z verejných priestranstiev portréty fašistických predstaviteľov štátu a spálili ich, a porozhadzovali ilegálne protifašistické letáky.

Letáky, ktorých výskyt súvisel aj s neutešenou výrobnou situáciou miestneho sklárskeho družstva a celkovou nezamestnanosťou robotníctva, sa zjavili aj v ďalšom centre odboja - v Málinci. Správa notárskeho úradu navrhuje, aby do miestneho sklárskeho družstva bol menovaný sociálny náčelník, ktorý by pomohol paralyzovať nepokoje robotníkov. Ako zo správy ďalej vysvitá, výrazne sa tu preukázala aktivita príslušníkov ilegálnej KSS a osobná protištátna agitácia. Zdôrazňuje, že medzi robotníkmi sklárne je prevaha tých, čo zmýšľajú marxisticky. Niektorí robotníci sa za antifašistickú činnosť dostali až pred Krajský súd v Banskej Bystrici.

Okresný úrad v Lovinobani vydáva príkaz na evidenciu všetkých rozmnožovacích strojov, lebo letáky sa často objavujú na rôznych miestach okresu.

Na jeseň 1939 dochádza v súvislosti s vojnou proti Poľsku v niektorých dedinách napr. v Dolnej Strehovej, Divíne, v Podkriváni, v Českom Brezove a pod, k verejným protifašistickým prejavom, za ktoré bolo proti viacerým občanom začaté trestné pokračovanie. V mnohých dedinách obyvateľstvo zaujíma nepriateľský postoj k mobilizačným vyhláškam a nechce ich rešpektovať (najmä zákaz zhlukovania a zhromažďovania sa).

Po Novohrade sa rýchlo rozšírili správy o tom, že niektoré posádky na strednom Slovensku, ako napr. v Kremnici, Zvolene, ďalej v Levoči, Kežmarku vypovedali poslušnosť a odmietli ísť do vojny proti Poľsku.

Protifašistické letáky a heslá sa čoraz viac zjavujú aj v Tomášovciach. Rozširujú ich nielen protifašisticky orientovaní obyvatelia obce, ale i robotníci pracujúci na stavbe železničnej trate Tomášovce-Veľká Ves. Protifašistická propaganda dosa- huje medzi nimi také rozmery, že okresné žandárske veliteľstvo zaviedlo rozsiahle vyšetrovanie, po skončení ktorého podáva na niektorých robotníkov trestné oznámenie.

Na jar 1940 rozširuje sa okruh aktivity bývalých komunistov z buržoáznej ČSR. Marcová situačná správa Notárskeho úradu v Divíne napr. hovorí,,,že všetci občania organizovaní predtým v KSČ zostali presvedčenými komunistami". Správa uvádza, že podľa istých znakov KSS rozširuje svoj vplyv aj na roľníkov. 

,,Aj v Budinej mnohí roľníci, ktorí i keď neboli komunisti, očakávajú spásu od ruského komunizmu".

Pred 1. májom 1940 sa na uliciach znovu objavujú letáky ilegálnej KSS. Ani zosilnená pohotovosť žandárstva a HG v predvečer 1. mája nič nepomohla. Za vylepovanie komunistických letákov v Podrečanoch sa dostávajú pred okresný súd Ján Palička, Ondrej Benčok a Elena Paličková.

Trestné pokračovanie však vo väčšine prípadov sa muselo zaviesť proti,,neznámym páchateľom". Fašistické oslavy 1. mája však aj napriek rôznym opatreniam skončili sa fiaskom.

Komunisti získali prívržencov myšlienky protifašistického boja aj medzi inteligenciou - v radoch učiteľov, študentov a úradníkov. Už v týchto rokoch prejavovali veľkú aktivitu učitelia Ľudevít Orság z Lovinobane, Ján Peťko z Uhorského, František Vnuk z Ábelovej, Július Mézeš z Málinca, Ján Kulich a Ján Bračok z Tomášoviec a další. V zimných mesiacoch 1943/1944 a na jar 1944 začínajú sa v spolupráci s robotníkmi formovať ilegálne komunistické bunky, ktoré sa zúčastňujú na rozširovaní a písaní protifašistických letákov a uskutočňujú aktívnu protifašistickú propagandu medzi obyvateľstvom, najmä mládežou. Z radov vysokoškolákov medzi nich patrili Dušan Trokan, zo stredoškolákov M. Petian, L. Jakubec, O. Gábor, J. Benčík atď.

Medzi Vianocami a Novým rokom 1939/1940 sa organizačne konštituuje prvá ilegálna bunka KSS v byte sklárskeho robotníka Jána Adamove v Málinci, do ktorej patril Štefan Wolf a ďalší vysokoškolák Dušan Trokan, ktorý prišiel domov na prázdniny. Členom bunky donášal z Bratislavy rôzny agitačno-propagačný materiál, najmä ilegálne časopisy Hlas národa, Kladivo a Srp, ktoré získaval od ilegálnych pracovníkov v Bratislave (najmä od Ing. Sama Takáča a iných). Jemu donášal aj členské stranícke príspevky od členov bunky, ktorá sa čoskoro rozšírila o Štefana Klefnera, Jána Michalove, Štefana Hanesa, Emila Indru, Viktora Hudáka a Ernesta Lempochnera, takže sa neskoršie rozdeľuje na dve bunky. Mladým členom bunky Lempochnerovi a Hudákovi Trokan neskoršie prináša i sovietsku literatúru, ako napr. knihy Čapajev od Furmanova, Milujem od Advejenka, Dějiny občanské války v Sovětskem svazu a ďalšie.89

Vzrastajúci počet štrajkov, rozširovanie letákov a rozmach ,,šepkanej propagandy" viedol bezpečnostné orgány k zintenzív- neniu činnosti. ÚŠB vydáva špeciálne smernice o stíhaní rôznych foriem protištátnej činnosti, najmä komunistickej, ako bolo napr. vyvesovanie červených zástav, rozširovanie letákov atď. Prikazuje nižším úradom a bezpečnostným orgánom, aby pri zistení takejto činnosti nepodávali trestné oznámenia súdom, ale aby páchateľov ihned odviedli do zaisťovacej väzby v Ilave a prípad len zahlásili na ÚŠB.

Obavy z rozšírenia všeslovanskej myšlienky a zosilnenia aktivity komunistov badať od jarných mesiacov 1940 aj v hláseniach okresných náčelníkov, a to najmä v súvislosti s diplomatickou aktivitou ZSSR v Pobaltí a voči Rumunsku, ako dedukuje v jednej zo správ okresný náčelník v Lovinobani.

Dosah týchto tendencií sa odráža v ďalšej aktivizácii komunistov. V oblasti propagandy ide o pravdivé vysvetľovanie podstaty a charakteru klérofašistického režimu nášmu ľudu v duchu prevolania ÚV KSS ,,Posledné ilúzie padli". Komunisti vysvetľovali ľudovým masám pravý zmysel Salzburských rokovaní a dohôd medzi hitlerovcami a predstaviteľmi slovenského štátu.

Zvýšená aktivita komunistov sa prejavila v ďalšom organizačnom spevňovaní a zakladaní ilegálnych komunistických buniek, ktorá má 8 členov. Bunka nadväzuje spojenie s predstaviteľmi ilegálneho okresného vedenia KSS v Hnúšti. Dostáva od nich najmä agitačno-propagačný materiál a inštrukcie do ďalšej práce. Vďaka ich pomoci a obnoveným kontaktom začína sa trpezlivá agitačno-propagačná práca prvých buniek prinášať prvé výsledky, ako sa to konštatuje aj v mesačných hláseniach okresného náčelníka županovi.