Novohrad

Organizátorka ženského hnutia, už pred rokom 1918 členka výboru Živeny, spoluzakladateľka a podpredsedníčka ženského dobročinného spolku v Bratislave. Venovala sa prednáškovej činnosti, organizovala a nacvičovala ochotnícke divadlo. Článkami o poslaní a vzdelaní žien, výchove detí, biografiami významných osobností prispievala do časopisov Živena, Cirkevné listy a i.

Znakmi národa sú spoločný jazyk, kultúra, tradície, história a často aj spoločné územie a mentalita. Tieto znaky pomáhajú spájať ľudí do spoločenstva a vytvárajú národnú identitu. 

Nemálo divákov si ho pamätá ako elegána, pohybujúceho sa v obleku s ľahkosťou a pôvabom, s klobúkom i šviháckou paličkou a neraz aj s hodvábnou šatkou na krku. Iní si zase na neho spomínajú ako na expresívneho zlosyna, priam vyhnaného z pekla, aby desil a mátal na javisku či pred kamerou. Sám pritom hovorieval, že žiť na vavrínoch znamená vždy stagnáciu

Umelec odohral veľké postavy v divadle, televízii a vo filmoch. V divadle to boli úlohy krásne a herecky vďačné ako napríklad Figaro v Novom Figarovi od českého autora Vítězslava Nezvala, Stanley Kowalski v známej hre Električka zvaná túžba (Tennessee Williams), alebo Nick v inscenácii Kto sa bojí Virginie Woolfovej, ktorej autorom je Edward Franklin Albee. Stvárnil postavu Dona Rodriga v Cidovi od Pierra Corneilla, či kniežaťa Andreja Bolkonského v dramatizácii románu Leva Nikolajeviča Tolstého Vojna a mier.

Propagačné opatrenia však režimu veľmi nepomáhali. Vojaci z východného frontu hovorili o neľudskom vyčínaní fašistických vojsk na Ukrajine, o morálnej sile s

Červenej armády a odhodlaní ruských ľudí zvíťaziť nad fašizmom. Presvedčivú propagandu domácich príslušníkov hnutia odporu a slovenských vojakov z východného frontu nemohli oslabiť ani najrafinovanejšie opatrenia štátneho aparátu. Vojaci nepísali domov nijaké oslavné listy, nepísali ani o postupe fašistických vojsk, i keď vedeli, že ich obsah cenzurujú, preto ich režim nemohol použiť v tlači, rozhlase, v kostoloch alebo na iné propagandistické účely.