Novohrad

IBIŠ LEKÁRSKY

Althaea officinalis

Keď táto vysoká, statná rastlina rozkvitne, hneď skrášli každú záhradku. Aj keď sa pôvodne pestovala iba na liečebné účely, dnes sa často vysádza ako okrasná rastlina. Vo voľnej prírode takmer nerastie, preto si ju musíme vypestovať, najlepšie zo

semena.

Na liečebné účely sa využíva celá rastlina - listy, kvety aj koreň, ktorý je najúčinnejší. 

Kvety a listy sa zberajú keď rastlina začína kvitnúť, vždy za slnečného dňa, krátko predpoludním. Vtedy sú jeho biele až slaboružové kvety pekne otvorené a poskytujú prvotriednu drogu. 

Koreň sa neumýva, očistený kefkou sa poseká a až potom suší. V lekárni sa droga predáva, ale dostať ju zriedka, preto sa ňou pred každou zimou dostatočne zásobím.

Podobné, takmer rovnaké účinky má aj príbuzný ibiš ružový, mohutná dekorativna rastlina s krásnymi veľkými kvetmi, ktorých farba sa mení od bieloružovej až po fialovočiernu. Vídam ho v mnohých okrasných záhradkách a možno len málo ich pestovateľov vie, aké dobré služby im táto rastlina môže poskytnúť. Pri zbere kvetov platí zásada, že čím sú tmavšie, tým je ich liečivá sila väčšia.

Pôvod 

Latinský názov ibiša, odvodený od gréckeho althaino - uzdravovať, svedčí o jeho liečebnej popularite už v staroveku, kedy ho považovali za všemocný liek. 

Použitie 

Obsahuje veľa slizovitých látok, čo ho v dnešnej praxi predurčuje na liečenie priedušiek a celého dýchacieho ústrojenstva. Je prvotriednym liekom proti kašľu, čiernemu kašľu a kataru priedušiek, pritom pôsobí veľmi dobre, zvlášť u detí. Na tieto choroby ho používam väčšinou v kombinácii s inými podobne pôsobiacimi rastlinami. Jeho sli- zovité látky chránia sliznicu pred dráždením, preto sa osvedčil aj ako prísada do čajoových zmesí proti vredom žalúdka a dvanástorníka. Ibiš nikdy nevaríme ani neza- lievame horúcou vodou, lebo teplom sa najúčinnejšie slizové látky ničia. Najlepšie je použiť vlažný macerát, ktorý pri kombinácii s inými bylinami prilejeme do vychlad-nutého čaju.

V silnejšej koncentrácii sa ibišový čaj používa aj ako kloktadlo a na výplachy ústnej dutiny pri rôznych zápaloch, vriedkoch a pod., možno ho tiež pridať do kúpeľa pri kožných ekzémoch.

Čajová zmes na vred žalúdka a dvanástorníka:

koreň ibiša

5 (dielov)

list benediktu

5

rozdrvený koreň kostihoja

4 (diely)

kvet rumančeka

3

vňať zemežlče 3

vňať kapsičky 3

vňať očianky 3

koreň puškvorca 3

Dve lyžice zmesi dáme do 1/2 1 vlažnej vody a necháme macerovať 6 - 8 hodín. Odlejeme asi 3 dl macerátu a zvyšok asi 1 minútu povaríme. Po vychladnutí obe zložky zmiešame, pridáme 20 kvapiek arnikovej tinktúry a pijeme po dúškoch počas celého dňa. Účinok môžeme zlepšiť tzv. otáčavou metódou. Ráno nalačno vypijeme cca 2 dl čaju, lahneme si a ležíme na chrbte 5 -10 minút. Potom sa na rovnaký čas otočíme na ľavý, potom na pravý bok a nakoniec na brucho, čím umožníme prístup čaju na všetky miesta žalúdka.