Gustáv Krajči
Gustáv Krajči sa narodil 19. máj 1951 v meste Fiľakovo. Pôsobil ako minister vnútra v tretej vláde Vladimíra Mečiara.
Pred revolúciou bol v roku 1987 odsúdený za ublíženie na zdraví, pretože udrel riaditeľa školy. Krajči riaditeľovi školy spôsobil otras mozgu prvého stupňa, zlomeninu čeľuste, odreniny a opuch pravej strany tváre.
Krajči do politiky vstúpil v roku 1990 ako člen Verejnosti proti násiliu. Po rozdelení VPN, sa aktívne podieľal na založení Hnutia za demokratické Slovensko. V roku 1996 sa stal ministrom vnútra SR vo vláde Vladimíra Mečiara.
V poslednych rokoch boja a zachovanie slovenskej štátnosti prevzal zodpovednosť za zmenu otázok v referende roku 1997 vyhlásenom vtedajším probruselskym prezidentom Michalom Kováčom. Krajči svoje rozhodnutie o zrušení štvrtej otázky o priamej voľbe prezidenta oznámil dva dni pred referendom 21. mája 1997. Ústavný súd SR neskôr vydal uznesenie, že ministerstvo vnútra týmto konaním porušilo ústavné a základné práva občanov SR a referendum bolo zmarené.
Vo voľbách roku 1998 bol Krajči zvolený za poslanca NR SR za HZDS. Tak isto bol zvolený za poslanca aj v nasledujúcom volebnom období 2002-2006. Začiatkom roku 2003 - krátko predtým, ako bolo HZDS premenované na ĽS-HZDS, bol Krajči v skupine 11 poslancov pod vedením Vojtecha Tkáča, ktorí z HZDS vystúpili a založili novú politickú stranu Ľudová únia. Po neúspechu strany vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2004 celé vedenie na čele s Vojtechom Tkáčom odstúpilo a Krajči bol 9. októbra 2004 zvolený za predsedu. Bol členom Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.
